JANKO HAVLÍK – dvojnásobný odsúdenec za vieru

V rámci príležitosti  začatia diecézneho procesu blahorečenia  Janka Havlíka, ktoré sa uskutoční dňa  9. júna 2013 o 15,00 hodine vo  farskom  kostole sv. Michala Archanjela v Skalici, by sme Vám radi – aspoň takto biograficky – priblížili, kto to vlastne Janko Havlík bol.                                                                                                                                Janko Havlík sa  narodil 12. februára 1928 v obci Dubovce (na Záhorí ) ako prvorodený syn zo štyroch detí  Karola a Justíny rod. Polákovej. Jeho detstvo a mladosť  boli ovplyvnené materiálnou chudobou, no duchovným bohatstvom, ktoré vlastnili  jeho rodičia, ale  najmä Jankova teta Angela – neskôr – rehoľným menom –  sestra Modesta. 

 Janko chodieval peši  osem kilometrov  do meštianskej školy v Holíči. Navyše v otcových čižmách a občas aj s krajcom chleba s lekvárom namiesto obedu. Ak by sme si ho už v rannom detstve predstavovali ako hotového svätca, naša predstava by asi nebolo príliš reálna, lebo on bol veľmi učenlivý – v dobrom i v zlom…Za jeho hriechy a prehrešky ho musela mamka karhať viac než často – ako na to spomína aj Jankov brat Anton.

Prelomovým pre Janka je rok 1943, kedy  prichádza do Banskej Bystrice a stáva sa chovancom apoštolskej školy Misijnej spoločnosti  sv. Vincenta de Paul. Lenže v auguste 1944 vypukne povstanie a chovanci Misijnej spoločnosti sú najprv premiestnený do Trnavy a potom domov…Avšak hneď po skončení II. svetovej vojny sa Janko vracia naspäť  do svojho vincentínskeho spoločenstva v Banskej Bystrici a pokračuje v štúdiu – avšak –  už za radikálne sa meniaceho režimu.  Jedným z mnohých paradoxov jeho života je napríklad vec, že presne v čase jeho maturitnej skúšky (máj 1949) IX.zjazd KSČ si vytýčil plán likvidácie náboženstva a katolíckeho školstva, ktorý ovplyvní aj nasledujúci vývoj Jankovej situácie…   

     Už v ,,barbarskej  noci vincentínov“  z 3. na 4. mája 1950 je Janko spolu s ostatnými novicmi násilne vyvezený z Apoštolskej školy do ,,preškolovacieho ústavu“ v Kostolnej  a následne poslaný na nútené práce na stavbu ,,Priehrady mládeže“ do Nosíc pri Púchove. Odtiaľ ho však už koncom augusta pošlú domov. No Jankovo pevné rozhodnutie zvíťazí  a on zostáva  verný svojmu povolaniu – a preto hneď  odchádza do Nitry , kde si spolu s bratom Antonom  nájdu podnájom. Janko sa spojí so spolubratmi a všetci šiesti  bývajú na podnájme pod Kalváriou, samozrejme  pod vedením špirituála. Súkromne – popri zamestnaní –  pokračuje v teologickom štúdiu a formácii.      Avšak, 29. októbra 1951 vtrhne do podnájmu ozbrojená sila ŠTB a Janka spolu s ostatnými zatknú. Jeho vyšetrovacia väzba spolu s nepredstaviteľným mučením trvala 15 mesiacov. V februári 1953 sa koná  v Nitre súdny proces ,, Štefan Krištín a spol. – Janko je odsúdený za velezradu na 10 rokov. Výkon trestu začína spĺňať  v uránových baniach v Jáchymovskom tábore ,,ROVNOSŤ“.  V priebehu týchto desiatich rokov  vystrieda viacero pracovných táborov ako MUKL – Muž Určený K Likvidácii.                                                                                                 Koncom leta 1958 je však Janko druhý krát obžalovaný  – pre svoju misijnú službu spoluväzňom a je eskortovaný do vyšetrovacej väzby v Prahe – Ruzyni. A rozsudok? Ešte jeden rok väzenia navyše. Lenže jeho  zdravie následkom nesmierneho fyzického a psychického týrania je už v roku 1960 natoľko chabé, že ho musia poslať do väzenského lazaretu   vo Valdiciach. Po niekoľkých mesiacoch je z Valdíc, ako nepoužiteľný,  definitívne odsunutý do väzenskej nemocnice v Ilave. 29.októbra 1962 je konečne prepustený na slobodu. No jeho zdravie je veľmi vážne podlomené.

Zomiera na sviatok svojho patróna  sv. Jána Evajelistu dňa 27.decembra  vo veku 37 rokov a v úplnej opustenosti od ľudí – v takej dokonalej opustenosti, že jediným svedkom jeho smrti je ,,len“ Boh. Zomiera sám  na ulici pri popolniciach a jeho smrť je v toľkom podobná smrti Toho, Ktorého Janko miloval celým svojím srdcom.

Čo nám môže posolstvo Janka Havlíka povedať do života? Žijeme v dobe, pre ktorú slovo ,,obeta“ stále viac stráca zmysel. Na tom krachujú priateľstvá, manželstvá, rodiny… Janko Havlík však ukazuje, že obeta – nezištná obeta robená z lásky – má skutočný zmysel a hodnotu. Obeta nás zušľachťuje, robí naše okolie radostným a posúva nás bližšie k Bohu. A o tom, že Boh na našu obetu odpovedá – o tom je aj svedectvo Janka Havlíka.

(Údaje podľa  knihy Hrdinské svedectvo mladosti – Helena Sláviková, spracovala Gabriela Segíňová)

Ako vybaviť?